Sloh - 7. lekcia.doc

(56 KB) Pobierz
7

7. lekcia  -  teória -  &  &  &  &  &  &  &  & 

 

rozprávací slohový postup

rozprávanie

 

 

C i e ľ o m    rozprávacieho slohového postupu je priblížiť:

 

     ü              udalosť alebo príbeh, ktorý má začiatok a zakončenie,

ü     dej, ktorý sa koná v čase a priestore, a je v ňom zachovaná chronológia a dynamickosť deja.

 

 

Rozprávanie  je zachytenie udalosti v časovej postupnosti.

 

-         môže byť nielen slohovým postupom, ale aj slohovým žánrom;

-         uplatňuje sa v hovorovom štýle a v umeleckom štýle;

-         formuje sa  od najstarších čias – cez rozprávky, povesti, bájky až po dnešné moderné romány.

 

 

Z N A K Y      r o z p r á v a n i a :

 

                1. dramatické stupňovanie zápletky – pozri nižšie,

              2. časové radenie motívov – pozri kompozícia,

              3. kontinuita deja – súdržnosť deja,

              4. subjektívne stvárnenie skutočnosti -  t.z., že objektívnu

     skutočnosť podáva subjektívny rozprávač.

 

 

K O M P O Z Í C I A   r o z p r á v a n i a :

 

              è              postupná , resp. chronologická – udalosti nasledujú jedna po druhej tak ako sa reálne stali,

              è              retrospektívna - od vyvrcholenia na začiatok príbehu 

                                          - dej sa rozvíja od konca príbehu ( používa sa napr. v

                                          detektívkach)  - zo známych diel napr. Sklený vrch

                                          (A.Bednár) alebo Smrť sa volá Engelchen (L.Mňačko), 

              è              paralelná - súbežne sa rozvíja viac dejov, napr. Tolstého román Vojna a mier,

              è              rámcová – do základného príbehu sa vkladajú ďalšie, napr. Dekameron od G. Boccacia, ale aj diela, ktoré sú

                            ohraničené rovnakou, resp. podobnou scénou alebo dátumom ( R.Rolland – Peter a Lucia, L.N.Tolstoj – Anna Kareninová ),

              è              reťazová – príbehy spája postava hlavného hrdinu, napr. Cervantesov román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha alebo román Osudy dobrého vojáka Švejka od J. Haška.

 

 

 

ŠTYLIZÁCIA              r o z p r á v a n i a :

 

MMM dôležitý je   ú v o d   , autor musí zaujať čitateľa.

 

Poznáme 3 hlavné podoby úvodu :

 

1. expozícia - opis postáv, prostredia (H.de Balzac – Otec Goriot),

2.              in  medias res - vstup priamo do deja ( napr. v epose),

3. retrospektíva - od vyvrcholenia na začiatok príbehu.

 

 

Dej sa dramatizuje jazykovými prostriedkami (neukončené vety, elipsy, opakovania, využitie historického prézentu – použitie prítomníka namiesto minulého času, napr. Vyskočil zo stoličky a pomaly sa k nemu približuje.),

Ø              autor môže využívať aj využíva rozličné trópy a figúry.

 

 

V Ý S T A V B A     D E J A     v     r o z p r á v a n í :

 

- nazýva sa aj        S U J E T O V Á    K R I V K A    

G poradie jednotlivých častí si môžeme zapamätať podľa   pomôcky –  slova   ekokrpka àà    E-KO-KR-P-KA       (vymyslené slovo – podľa jednotlivých písmeniek sa ľahšie  pamätá poradie častí sujetovej krivky).

 

1.              expozícia – úvod :              opis prostredia, údaj o čase, opis postáv...

2.              kolízia – zauzľo...

Zgłoś jeśli naruszono regulamin