Jan M.Vianney - Kazne.pdf - teologia - slovencina

SV. JÁN VIANNEY - KÁZNE

SVÄTÝ JÁN MÁRIA VIANNEY

KÁZNE

FARÁRA Z ARSU

SV. JÁN VIANNEY - KÁZNE

VARŠAVA 2003

VYDAVATEĽSTVO

VIATOR

ENCYKLIKA

SACERDOTII NOSTRI PRIMORDIA

Encyklika Jána XXIII. katolíckemu episkopátu

na sté vročie náboţnej smrti svätého farára z Arsu,

1. augusta 1959

Úvod

Vznamná zhoda

1. Najčistejšia radosť, ktorá sprevádzala moje kňazské primí-

cie, sa mi navţdy spája v pamäti s hlbokm pohnutím, aké som za-

ţil 8. januára 1905 vo vatikánskej bazilike z príleţitosti slávneho

blahorečenia pokorného francúzskeho kňaza Jána Máriu Krstiteľa

Vianneya. Vtedy, bolo to len niekoľko mesiacov po mojom povše-

ní na kňazsk úrad, ma hlboko zasiahla obdivuhodná kňazská pos-

tava, ktorú môj predchodca sv. Pius X., niekdajší farár zo Salzano,

s takou radosťou predstavil ako vzor pre všetkch pastierov duší.

Ani po toľkch rokoch nemôţem si na to zaspomínať bez to-

ho, ţe by som sa znovu nepoďakoval boţskému Vykupiteľovi za

túto vznačnú udalosť, za duchovn podnet, ktor mi takto vtlačil

do duše uţ na začiatku môjho kňazského ţivota.

SV. JÁN VIANNEY - KÁZNE

2. Pamätám si aj to, ţe v deň tohto blahorečenia som sa doz-

vedel o povšení medzi episkopát mons. Giacoma Maria Radini-

Tedeschiho, veľkého biskupa, ktor ma mal o niekoľko dní povolať

do svojich sluţieb a ktor bol mojím učiteľom a najdrahším otcom.

A v jeho spoločnosti som začiatkom toho istého roku 1905 po prv

raz putoval do Arsu, skromnej dediny, ktorú jej svät farár navţdy

preslávil.

3. V roku, v ktorom som prijal plnosť kňazstva, pápeţ slávnej

pamäti Pius XI. novm rozhodnutím Prozreteľnosti pristúpil 31.

mája 1925 k slávnostnej kanonizácii „chudobného farára z Arsu“.

Najvyšší veľkňaz vo svojej homílii s potešením opisuje „štíhlu pos-

tavu Jána Krstiteľa Vianneya, hlavu, ktorá ţiari akoby bielou koru-

nou dlhch vlasov, chudú tvár zničenú pôstmi, z ktorej natoľko vy-

ţarovala nevinnosť a svätosť pokornej a umiernenej duše, ţe stačil

prv pohľad na neho a zástupy prichádzali na blahodarné myšlien-

ky“ 1 . Trochu neskôr ten ist pápeţ v jubilejnom roku svojho kňaz-

stva doplnil gesto sv. Pia X. voči kňazom Francúzska a rozšíril ne-

besk patronát sv. Jána Márie Vianneya na cel svet, „aby napomá-

hal duchovné dobro kňazov celého sveta“ 2 .

4. Ctihodní bratia, tieto činy mojich predchodcov, na ktoré sa

mi viaţe toľko mojich milch spomienok, si veľmi rád pripomínam,

ctihodní bratia, na sté vročie svätého farára z Arsu. 4. augusta

1859 odovzdal totiţ dušu Bohu, zodran námahami za vyše štyrid-

saťročnej pastoračnej sluţby ako predmet jednomyseľného uctieva-

nia. Dobrorečím Boţej prozreteľnosti, ktorá uţ dvakrát potešila

a osvietila slávnostné okamihy môjho kňazského ţivota jasom svä-

tosti arského farára, ţe mi znovu ponúka, a to od začiatku tohto naj-

vyššieho pontifikátu, príleţitosť velebiť takú slávnu pamiatku tohto

pastiera duší. A vy sa, na druhej strane, nebudete čudovať, ak sa

v liste, vám adresovanom, môj duch a moje srdce osobitnm spôso-

1 AAS, XVII, 1925, s. 224.

2 Litt. Apost. Anno Jubilari; AAS, XXI, 1929, s. 313.

SV. JÁN VIANNEY - KÁZNE

bom obracajú na kňazov, mojich najmilších synov, aby som ich

všetkch naliehavo podnietil – najmä tch, čo sú v pastoračnej

sluţbe - rozjímať o obdivuhodnom príklade jedného ich spolubrata

v kňazstve, ktor sa stal ich nebeskm patrónom.

Učenie tohto storočia

5. Zaiste jestvuje uţ mnoho pápeţskch dokumentov, ktoré

kňazom pripomínajú poţiadavky ich stavu a vedú ich vo vykonáva-

ní ich sluţby. Aby som pripomenul len tie najdôleţitejšie, znovu

odporúčam exhortáciu „Haerent animo“ sv. Pia X. 3 , ktorá ma pod-

necovala v prvch rokoch môjho kňazstva, učiteľskú encykliku „Ad

catholici sacerdotii fastigium“ Pia XI. 4 a spomedzi mnohch do-

kumentov a prejavov môjho bezprostredného predchodcu

o kňazstve jeho exhortáciu „Menti nostrae“ 5 , ako aj obdivuhodnú

trilógiu na počesť kňazstva 6 , ktorú mu vnukala kanonizácia sv. Pia

X. Tieto texty, ctihodní bratia, sú vám známe. Ale dovoľte mi sp o-

menúť tu s pohnutím posledn prejav; smrť zabránila Piovi XII.,

aby odznel, ale zostáva poslednou slávnostnou vzvou tohto veľké-

ho pápeţa ku kňazskej svätosti. Píše sa v ňom: „Sviatostn charak-

ter vysviacky z Boţej strany spečaťuje večnú zmluvu o jeho zvlášt-

nej obľube, ktorú si od vyvoleného stvorenia vyţaduje ako odplatu

vlastné posväcovanie... Klerik bude vybran spomedzi ľudu, bude

mať vsadu vlastnenia Boţích chariziem, bude uchovávať Boţiu

moc, slovom, bude „alter Christus“ ... On nepatrí sám sebe, ako

nepatrí rodičom, priateľom, ani jedinej vyhranenej vlasti: univerzál-

na láska bude jeho dychom. A vlastné myšlienky, vôľa, city nie sú

jeho, ale Kristove, ktor je jeho ţivotom“ 7 .

6. Sv. Ján Mária Vianney nás všetkch pobáda na tieto vrcho-

ly kňazskej svätosti a ja na ne s radosťou pozvam dnešnch kňa-

zov; pretoţe ak aj poznám ťaţkosti, s ktormi sa stretávajú

3 Acta Pii X, IV, ss. 237-264.

4 AAS, XXVIII, 1936, ss. 5-53.

5 AAS, XVII, 1950, s. 357-702.

6 AAS, CLVI, 1954, ss. 313-317 a 666.

7 Por. L´Osservatore romano, 17 ott. 1958.

SV. JÁN VIANNEY - KÁZNE

v osobnom ţivote a tie, ktoré vyplvajú z bremena túţby, ak aj ne-

ignorujem pokušenia a únavy niektorch, skúsenosť mi hovorí

o odváţnej vernosti veľkej väčšiny a duchovnom vzostupe tch

najlepších. Jednm i druhm adresuje Pán v deň vysviacky túto

vetu plnú neţnosti: „Iam non dicam vos servos, sed amicos“ 8 .

Kieţby im táto moja encyklika pomohla zachovať sa a rásť v tomto

Boţom priateľstve, ktoré je radosťou a silou kaţdého kňazského

ţivota!

Cieľ encykliky

7. Nemám, ctihodní bratia, v úmysle zaoberať sa tu všetkmi

stránkami súčasného kňazského ţivota; naopak, podľa príkladu sv.

Pia X. „nepoviem vám veci, ktoré by ste uţ nepočuli, alebo by boli

niekomu nové, ale jednoducho to, čo je dobré kaţdému pripome-

núť“ 9 . Keď totiţ budem opisovať črty svätosti arského farára, p o-

vedie ma cieľ zdôrazniť niektoré stránky kňazského ţivota, ktoré sú

v kaţdom čase podstatné, ale v našich dňoch nadobúdajú takú dôle-

ţitosť, ţe pokladám za povinnosť svojho apoštolského poslania

osobitnm spôsobom o tejto veci hovoriť z príleţitosti spomínaného

stého vročia.

Cirkev, ktorá oslávila tohto kňaza, „obdivuhodného pre jeho

pastoračnú horlivosť a pre neustálu túţbu po modlitbe a pokání“ 10 ,

dnes sto rokov po jeho smrti, preţíva radosť, ţe ho môţe predstaviť

kňazom celého sveta ako vzor kňazskej askézy, ako vzor náboţnos-

ti, najmä eucharistickej a vzor pastoračnej horlivosti.

Kňazská askéza

Prvá časť

8 Pontif. Rom. Por. Jn 15, 15.

9 Exhort. Haerent animo; Acta Pii X, s. 238.

10 Oratio missae, in festo S.I.M. Vianney.

Jan M.Vianney - Kazne.pdf

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: